1 June 2013

I´m happy...but

Am i really happy??- I don´t know.
Momentálne mám nesmierne dobré obdobie. Žiadne medziľudské problémy, veľa sa smejem a som často objímaná. Avšak, keď som si sadla a rozhodla som sa, že vám tu opíšem moje šťastie, nastalo veľké ALE. Sedím sama, po tme, v izbe a zrazu nejak neviem odpovedať na otázku "ako sa mám". 
Veľa sa smejem, takže by som sa mala mať dobre ALE nie je to len povrchný smiech? Každý ma objíma ALE je v tom láska? S nikým nemám konflikty ALEBO ich ignorujem- v horšom prípade som si na ne zvykla? Chýba mi človek, ktorý by len tak medzi rečou povedal, že ma má rád. Po spokojnom dni, týždni, mesiaci mysliac si že všetko je tak ako má byť, tieto otázky nehorázne bolia. Povedzte mi , prečo ma vlastne napadli? Prečo mi moje myšlienky všetko pokazili? 
Možno ma napadli, pretože v tom niečo je. Možno som si to všetko stále nahovárala a viete čo? Ak je to pravda, nevadí mi to. Idem si zasvietiť nech vypálim tie depresívne myšlienky a ľahšie nájdem moje krásne ružové okuliare a s*rem na všetko. Ak som si zvykla, že ma niektorí ľudia nechápu a tým pádom nastávajú problémy, ich vec. Ja sa otočím a bude sa rozprávať s iným. Ak môj smiech bol povrchný, budem sa smiať ešte viac nech prejde až do srdca. A ak ma ľudia objímali bez lásky, ja im dám moju. Asi im chýba keď ju nevedia rozdávať. A človeka, ktorý mi polichotí 3 slovami " mám ťa rad/a" idem hľadať. To sa stáva mojou bojovou úlohou na najbližšie obdobie. 
Takže, moja odpoveď: Mám sa veľmi dobre. Som šťastná a hodlám v tomto stave ostať ešte stráááááááááááááášne dlho. :) ....xoxo Zuú 
 

No comments:

Post a Comment