5 March 2013

I am me - part II.

Prečo sú ľudia takí zvláštni? Prečo ich jeden deň máme radi a neskôr ich neznášame? Prečo sa menia k horšiemu? Prečo sa bojíme počuť pravdu a radšej si do hlavy tlačíme pekné klamstvá? Sme naozaj divní. Neúprimní. Kvôli tomu, aby sme sa svojim správaním páčili iným, sme ochotní pretvrarovať sa a meniť svoje správanie, byť afektovaní, falošní... Stále tu píšem vlastne o tom istom, ale mne to tak lezie na nervy... Tiež som asi rozdvojená osobnosť, niekedy konám inak ako myslím, resp. to nedomyslím, ale úprimná sa snažím byť za každú cenu. Či sa to niekomu páči alebo nie. Ešte som sa ako tak snažila krotiť a neposielať každého rad radom do riti, ale stačilo. Viem, že ma ešte viac ľudí možno nebude mať rado, ale aspoň budú tie chúďatá vedieť, na čom sú. Lebo niekto im to povedať musí a keď nemá kto, ja to s radosťou urobím ! ;) Už pomaly mesiac čakám na pár sprostých slov a neviem sa ich dočkať, neviem prečo, ale chcem ich počuť, je mi jedno aké slová to budú, nech je to čokoľvek, vždy lepšie povedať aspoň niečo ako nič. Aj keď ako sa hovorí: hovoriť je striebro ale mlčať zlato. Nie som si ale istá, či to platí aj v dnešnej dobe, no v tomto prípade určite nie...
Tak někdy příště :P Kiss ♥K. 

No comments:

Post a Comment